dnes je sobota,
19. máj 2012
Exkurzia v Osvienčime
dátum: 28.11.2011 - 20:14:25, vložil(a): Mgr. Pieronová, zobrazený: 385 krát
Osvienčim! Už len pri počutí tohto slova mnohým z nás prebehne mráz po chrbte či naskočí husia koža. Miesto, kde státisíce ľudí našlo nechcene svoju smrť.... Toto miesto, ktoré je snáď najväčším, no i najstrašnejším dôkazom absurdnej nacistickej politiky, ktorá mala zabezpečiť „lepší“, „krajší“ a „čistejší“ svet za cenu obety miliónov nevinných ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že boli inej viery, farby pleti, presvedčenia o lepšom svete, svete, kde vládne mier.
Pamätné miesto, ktoré denne navštívia tisíce ľudí, ktorí len krútiac hlavami pozerajú a snažia si predstaviť takmer nepredstaviteľné - zverstvá, ktorých sa tu dopúšťali na nevinných, sme 27.10.2011 navštívili aj my, žiaci 3. ročníkov Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Vyrazili sme skoro ráno, keď ešte ani slniečko nevykúkalo spoza horizontu, aby sme o 8:00 mohli byť na mieste. Čakala nás totiž prehliadka tábora Auschwitz I, II. Zoradili sme sa na nádvorí, nasadili slúchadlá, urobili skúšku spojenia a prehliadka sa mohla začať. Už len slogan na vstupnej bráne tábora „Arbeit macht frei“ naznačoval, že o zážitky budeme mať postarané. A tak aj bolo. Avšak to, čo sme videli, mnohí po prvýkrát, v nás vyvolalo obrovské, no i zmiešané emócie a pocity. Ako sme tak chodili jednotlivými barakmi a počúvali zaujímavé príbehy nášho sprievodcu, snažili sme si predstaviť ako to tu asi prebiehalo. Dozvedeli sme sa o živote v tábore smrti. Ťažko si
predstaviť, že človek príde v domnení lepšieho života, prežije hrubé a násilné chovanie sa žandárov dokonca aj otrasné podmienky vo vlakoch, kde boli uzamknutí horšie sťa dobytok, toto všetko len, aby som mal lepší život a nakoniec, keď vystúpim na cudzom mieste, v cudzej krajine, neviem, kde mám mamu, otca, sestru, brata, či vôbec ešte žijú, či ich ešte uvidím-neuvidím, pretože som zahnaný do plynovej komory a zomieram.
Človek len neveriacky krúti hlavou, keď odkrýva tajomstvá tejto hrobky. Pri pohľade do vitrín s ľudskými vlasmi, pri pohľade na tisíce topánok, stovky kusov šatstva, desiatky kufrov, len málokomu sa netisnú slzy do očí. A pri predstave, že to nebol len horor, či zlý sen našich dejín, ale že sa jednalo o ľudské bytosti, ľudí, ktorí mali chuť žiť a vlastne to posledné čo im tu ostalo bola chuť žiť a aj toto právo im bolo odobraté. Ohavnosť a hnus, inak sa nedá nazvať to, čo týmto bezbranným ľudkom robili.
Otázky typu: Prečo týchto úbožiakov zabíjali? Bolo potrebné zabiť toľkých nevinných ľudí? a podobne, na nich sa už odpoveď asi nedozvieme, pretože tí, čo odpovede vedeli už dávno nie sú medzi nami.
Celkovo, však musím povedať, že moja II. Návšteva „tábora smrti“ sa mi veľmi páčila. Aj keď spojenie „veľmi páčila“ je trošku irelevantné. Exkurzia bola zaujímavá a veľká vďaka patrí pani učiteľkám: pani Macúšovej a pani Zajvaldovej, že takéto niečo pre nás vybavili a že nás tam vôbec zobrali. Samozrejme, vďaka patrí aj pani zástupkyni Pieronovej, ale hlavne skvelému pánu sprievodcovi, ktorý nielenže spestril celú exkurziu zaujímavým výkladom, ale verím, že nás aj čo to nové naučil.
Príjemným spestrením programu bola aj návšteva Krakowa. Krásne a čarovné mesto, ktoré som si okamžite zamiloval. Verím, že ešte niekedy sa tam dostanem a stihnem pobehať to, čo som nestihol. Pretože pamiatky, ktoré som navštívil ako Stará tržnica, kaplnka, barokový kostol sv. Petra a Pavla vo mne zanechali obrovský kultúrny zážitok. Dokonca ma milo prekvapili aj ľudia, ktorý boli slušní, poriadkumilovní..... všetko, celé mesto bolo tak čisté, krásne, úžasné, že ťažko by som hľadal negatíva naň.
Neostáva len jedno. Za krásne prežitý deň a zaujímavý program spojený so silnými zážitkami a emóciami, ktoré si odtiaľto odnášame a ešte dlho na ne budeme spomínať.
Za všetko chceme vysloviť pani učiteľkám veľké „ĎAKUJEME!“
Marek Gunič, 3.A