Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau
Dňa 28.11. 2010 sme sa my tretiaci z nášho gymnázia vybrali spoznávať históriu Poľska alebo lepšie povedané históriu celého sveta, pretože problém vyvražďovania obyvateľstva sa dotkol všetkých. Po namáhavej ceste autobusom, ktorá trvala približne tri až štyri hodiny, sme dorazili na miesto- do Osvienčimu. Bol síce pekný slnečný deň, ale aj tak pôsobil tento koncentračný tábor hneď od začiatku veľmi pochmúrne. Hneď ako sme si vyzdvihli slúchadla, aby sme všetci počuli nášho pána sprievodcu, vybrali sme sa preskúmať toto neobyčajne smutné miesto. Prehliadka tohto koncentračného tábora trvala asi tri hodiny, prechádzali sme postupne všetkými budovami a mali sme čoraz väčšmi zmiešané pocity. Zrazu všetkým prítomným zmizli úsmevy z tvárí a len sme počúvali zaujímavé výklady nášho sprievodcu.
Počas 2. svetovej vojny dochádzalo v koncentračných táboroch k systematickému vyvražďovaniu židovského obyvateľstva, ktorí boli za týmto účelom deportovaní nacistami z mnohých európskych krajín. Len v Osvienčime nezmyselne vyhaslo okolo šesť miliónov ľudských životov. Okrem Židov skončili v plynových komorách aj Rómovia, ruskí vojnoví zajatci, Poliaci a politickí väzni.
Videli sme rôzne osobné veci ľudí, ktorí zomreli v Osvienčime, ich oblečenie, vlasy, hrnce, topánky, kufre, taktiež ich fotografie, objekty, kde bývali väzni i miesta, kde boli zbavení života – cely, plynové komory, krematóriá. Bolo to veľmi deprimujúce a všade vládla veľmi smutná atmosféra. Veľmi zaujímavé boli príbehy, ktoré nám rozprával náš sprievodca, vedel o tom naozaj veľa a často sme až žasli nad tým, ako niekto mohol byť až taký neľútostný a vôbec mu nezáležalo na ľudskom živote.
Je ťažké slovami popísať, že človek dokáže iného človeka bez milosti zastreliť, nechať hladovať, mučiť, ponižovať, znásilňovať, ... To, čo človek vidí tam je niečo nepredstaviteľné. Neospravedlniteľné. Videli sme tiež tisíce rôznych dokumentov z rôznych krajín o tom, ako a kto sa deportoval, ako to vlády jednotlivých štátov ospravedlňovali. Videli sme množstvo klamstva, smrti, násilia.
Po tejto prehliadke sme išli autobusom kúsok ďalej na miesto Koncentračného tábora Auschwitz II. Tu sme mali tiež možnosť vidieť hrôzy páchané na ľuďoch a vypočuť si aj nejaké informácie o tomto tábore. Potom sme sa vrátili naspäť do koncentračného tábora, v ktorom sme začínali prehliadku a pustili nám dvadsaťminútový film, ktorý bol ako bodka za všetkou touto hrôzou. Po tomto filme už naozaj nikto nemal chuť zostávať na tomto mieste dlhšie ako päť minút a tak sme nastúpili do autobusu a išli sme na ďalšie, už príjemnejšie, miesto našej exkurzie- návšteva mesta Krakow.
Stanovili sme si miesto, kde sa o tri hodiny stretneme a vybrali sme sa po skupinkách preskúmať toto čarovné mesto, ktoré dýchalo históriou. Mali sme možnosť navštíviť rôzne obchody, kaviarne, reštaurácie, či dokonca hrad Wawel. Čas nám rýchlo ubehol a už sme zrazu všetci nastúpení a plní nových zážitkov nastupovali do autobusu. Cesta bola celkom veselá a my sme boli radi, že sme konečne doma.
Z celej návštevy Osvienčimu mám nezabudnuteľné pocity. Je ťažké pochopiť a neuveriteľné uveriť, že sa na svete diali a dejú takéto hrôzy. Odporúčala by som navštíviť Osvienčim každému, lebo je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Na toto sa nezabúda...
Michaela Poljaková, 3.C