Akadémia Oskar nádeje

Dňa 14. 10. 2010 sa žiačky 1. ročníka našej školy zúčastnili na odovzdávaní cien Akadémie Oskar nádeje, ktorá sa konala už po šestnásty krát. Gabriela Lachmanová z 1. A triedy sa umiestnila na prvom mieste v kategórii literárna tvorba. Zvíťazila s vlastnou poviedkou ,,Pivnica“ s protidrogovou tematikou.

Pivnica. Depresívne miesto s pochmúrnou atmosférou, sivými neomietnutými stenami a jedinou neónovou lampou. Na starom stole postavenom uprostred miestnosti ležia poloprázdne fľaše, ohorky z cigariet, otvorené zemiakové lupienky a pár injekčných striekačiek. Po zemi sú rozhádzané odpadky a vo vzduchu cítiť smrad cigaretového dymu, moču a vyliateho piva.

V rohu miestnosti niečo nehybne leží. Je to schované za igelitovými vrecami, ktoré nejaká dobrá duša naplnila odpadom. Niekto mal zrejme slabú chvíľku a pokúsil sa o nemožné – upratať. Z diaľky to vyzerá ako neforemná kopa odpadkov, ale stačilo by prísť bližšie a uvideli by ste kriedovo bielu tvár s popraskanými perami a fialovým monoklom. Oči vypúlené, ústa otvorené v nemom výkriku. Chlapec s rukou plnou siniek si zrejme svoju poslednú dávku nevychutnal. Predávkoval sa.

„Michal? Si dole?“ zakričí Michalov starší brat Tomáš a zbehne tých zopár schodov do pivnice. V noci tu spolu s priateľmi sedeli, fajčili a zabávali sa. On nad ránom síce išiel domov, pretože musel vybaviť pár vecí, ale Michal tu zostal. Keďže svojho malého brata pozná dobre, vie, že tu určite dospáva včerajšiu opicu. Bez zaváhania vojde dnu. Ovalí ho príšerný smrad. Znechutene pokrčí nosom a rukou stlačí vypínač na stene. Luster dvakrát zabliká a potom sa neochotne rozsvieti. Nepríjemné svetlo zaplaví miestnosť. Je prázdna. Tomáš sa otočí k odchodu, keď ho niečo zaujme v rohu miestnosti. S nepríjemným pocitom podíde bližšie. Nakloní sa, aby videl za vrecia s odpadom a stretne sa s pohľadom modrým očí.

„Michal?! “ hystericky zvrieskne. Prederie sa k nemu a roztrasenými rukami objíme jeho hlavu. Napriek šoku zacíti, aký je neuveriteľne studený. Neohrabane si priloží ucho k jeho hrudi. Nič.

„Nie...“ šepne zdesene. Z vrecka bundy vytiahne mobil a chvejúcim sa hlasom zavolá záchranku. Pritiahne si ho do náruče. Upokojujúco ho hojdá a stále dookola opakuje.

„Všetko bude v poriadku. Všetko bude v poriadku.“

Ďalší z mnohých večerov. Pivnica je naplnená na prasknutie, ako keby nebolo mŕtveho tela, ktoré v nej pred týždňom objavili. Tomáš v sivom tričku sedí na umelohmotnej stoličke a v ruke zviera plechovku piva. Pod očami má výrazné čierne kruhy a na tvári zničený výraz. Napriek tomu tu sedí.

„Chalani, niečo pre vás mám.“ veselo sa ozve Jakub. Z veľkého vrecka bundy vytiahne v priesvitnom vrecúšku biely prášok.

„Je to úplná bomba.“ povie a pozrie na Tomáša.

„Keďže to potrebuješ najviac, môžeš začať.“ navrhne veľkoryso. Niekoľko chalanov niečo nespokojne zamrmle. Tomáš sa usmeje. Už to potreboval. Kvôli Michalovi a jeho pohrebu sa k svojej dávke vôbec nedostal, a to napriek tomu, že ju potreboval viac ako kedykoľvek predtým. Natiahne ruku za vreckom, keď podvedome skĺzne pohľadom do rohu miestnosti.

Vyschne mu v ústach, srdce sa mu šialene rozbúši a jeho ruka zastane na polceste. Pred očami sa mu zjaví hororový výjav. Michal s otvorenými ústami a nechutne vypúlenými očami na špinavej betónovej dlážke.

Zdesene sa postaví. Prudkosť jeho pohybu zvalí zopár fliaš položených na stole. Nezaujíma ho to. Rýchlo sa rozbehne k dverám. Schody vybehne po dvoch, akoby mu horelo za pätami. Vonku sa kŕčovito zavesí na pouličnú lampu a vyvráti obsah svojho žalúdka. Z očí mu vyhŕknu slzy a na jazyku zacíti chuť svojich zvratkov. Pevnejšie zovrie lampu a rozplače sa. Všetka tá hrôza ho objíme kostnatými rukami a on vládze iba plakať.

Nie. Neskončí ako Michal. Neskončí.

Strach ho posadne rovnako intenzívne ako smútok. A on sa v tejto chvíli rozhodne...

Drogy?
Už nie...

Gabriela Lachmanová

Toto podujatie moderovala Patrícia Jariabková spolu s členmi zábavného centra pre deti a mládež - ,,Tralaland“. Predstavili sa nám deti z domova sociálnych služieb a rodiny ,,Lúč“. Aj keď vystúpenia detí neboli profesionálne, boli plné radosti, smiechu a príjemne zabavili divákov. Všetci výhercovia boli odmenení vecnými cenami. V spoločnosti týchto ľudí sme sa cítili veľmi príjemne a našim žiakom prajeme veľa úspechov v budúcom ročníku.

Deti z domova sociálnych služieb a rodiny

Patrícia Jariabková a Gabriela Lachmanová

Mgr. Mária Macúšová